Noc kráčajúca k ránu

31. mája 2010 07:35, Prečítané 1 351x, bubak, Nezaradené

Rozhojdám

spomienky vo vetre.

Jeseň už zúri na vlnách.

Do šálky čaju pridám

ukradnutý mesiac.

Chýba mi jeho lúč.

Nebo, tú večnú galériu

Boh nikdy nevydraží

na aukcii.

Všetko je umenie

Jeseň , v ktorej sa dážď

bozkáva s kvapkami,

noc vyzlečená z tmy,

kráčajúca k ránu.

V básni prebúdza sa deň.

Svitá konečne.

Posledný 01. 06. 2010, 13:29

Debata ( 1 príspevok )

missellie och.. nádherna.. ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Fakty X

14.08.2010

Pravdu tú neodstavíš ako čaj zo sporáka. Poludnie horúce tak, že sa myšlienky tavia v hlave. Môj osud je rola, ktorú hrám. Netlieska mi síce nik, dobré sa však dvakrát vráti a zlo ako brázda pošliapaná blatom vyschne skôr ako sa pole skláti a zhorí na popol. Hádzať perly sviniam , keď majú zlaté zuby sa neoplatí. Tú zver nosí svet neúrekom. A tak po novom. Svet je [...]

Samota

31.07.2010

je čakanie na Godota a les v obývačke smaragdová tapeta na stene, ktorá si bieli spomienky na sympatického maliara so štetcom v ruke. Vymalovaný byt, čistý ako tvoja nevinnosť. Izba je okrúhly stôl, bez tvojej neprítomnosti a deň trhací kalendár, keď čakám, kedy prídeš a povieš: -Návrat sú cesty, z ktorých vždy objavím ôsmy svetadiel na tvojich rukách, ktorý [...]

Otčenáš za básnikov

19.07.2010

Otčenáš, ktorý si na nebesiach, odpusť nám, že chlasceme v bare, vždy a neustále. Nezbav nás nikdy od alkoholu. Odpusť nám naše hriechy, na večné veky, ako my odpúšťame svojim neprajníkom, ktorí dodržujú režim pitný, s pohár minerálky v ruke. Nikdy nedopusť, aby nám pečeň stvrdla na cirhózu a iné kamene, zbav nás od zlého. A nech na stole máme dostatok [...]

Najnovšie správy