Jeseň na ulici

8. júla 2010 06:45, Prečítané 1 714x, bubak, Nezaradené

Jeseň vyhodená na ulici,

zima jej bieli slzy od bolesti.

To je, keď zostarneš,

ostanú ti iba

fotokópie rodokmeňu,

ktorým nik neverí,

pár vrások do čela

a pocit, že si nepotrebný.

Iba chudobné vetvy,

ktoré jeseň pohládzala vánkom,

stali sa natrvalo stánkom

osamelých vtákov,

čo zobú z nich

dnes ráno biely srieň.

Posledný 10. 07. 2010, 20:06

Debata ( 2 príspevky )

bubak no smutná, ale zo smútku ...

haber smuTná * ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Fakty X

14.08.2010

Pravdu tú neodstavíš ako čaj zo sporáka. Poludnie horúce tak, že sa myšlienky tavia v hlave. Môj osud je rola, ktorú hrám. Netlieska mi síce nik, dobré sa však dvakrát vráti a zlo ako brázda pošliapaná blatom vyschne skôr ako sa pole skláti a zhorí na popol. Hádzať perly sviniam , keď majú zlaté zuby sa neoplatí. Tú zver nosí svet neúrekom. A tak po novom. Svet je [...]

Samota

31.07.2010

je čakanie na Godota a les v obývačke smaragdová tapeta na stene, ktorá si bieli spomienky na sympatického maliara so štetcom v ruke. Vymalovaný byt, čistý ako tvoja nevinnosť. Izba je okrúhly stôl, bez tvojej neprítomnosti a deň trhací kalendár, keď čakám, kedy prídeš a povieš: -Návrat sú cesty, z ktorých vždy objavím ôsmy svetadiel na tvojich rukách, ktorý [...]

Otčenáš za básnikov

19.07.2010

Otčenáš, ktorý si na nebesiach, odpusť nám, že chlasceme v bare, vždy a neustále. Nezbav nás nikdy od alkoholu. Odpusť nám naše hriechy, na večné veky, ako my odpúšťame svojim neprajníkom, ktorí dodržujú režim pitný, s pohár minerálky v ruke. Nikdy nedopusť, aby nám pečeň stvrdla na cirhózu a iné kamene, zbav nás od zlého. A nech na stole máme dostatok [...]

Najnovšie správy