Spálená ruža na popol.
Večer sa spúšťa
ako divadlo za oponou.
Noc spí v prístave.
More je večný básnik,
keď kladieš verše na vodu.
Obraz plný búrky
rozprávajúcej sa s vlnami.
Stačí sa nadýchnuť.
Stáť pevne na zemi
a uveriť, že každá rozprávka
má svojho Malého princa.
Pravdu tú neodstavíš ako čaj zo sporáka. Poludnie horúce tak, že sa myšlienky tavia v hlave. Môj osud je rola, ktorú hrám. Netlieska mi síce nik, dobré sa však dvakrát vráti a zlo ako brázda pošliapaná blatom vyschne skôr ako sa pole skláti a zhorí na popol. Hádzať perly sviniam , keď majú zlaté zuby sa neoplatí. Tú zver nosí svet neúrekom. A tak po novom. Svet je [...]
je čakanie na Godota a les v obývačke smaragdová tapeta na stene, ktorá si bieli spomienky na sympatického maliara so štetcom v ruke. Vymalovaný byt, čistý ako tvoja nevinnosť. Izba je okrúhly stôl, bez tvojej neprítomnosti a deň trhací kalendár, keď čakám, kedy prídeš a povieš: -Návrat sú cesty, z ktorých vždy objavím ôsmy svetadiel na tvojich rukách, ktorý [...]
Otčenáš, ktorý si na nebesiach, odpusť nám, že chlasceme v bare, vždy a neustále. Nezbav nás nikdy od alkoholu. Odpusť nám naše hriechy, na večné veky, ako my odpúšťame svojim neprajníkom, ktorí dodržujú režim pitný, s pohár minerálky v ruke. Nikdy nedopusť, aby nám pečeň stvrdla na cirhózu a iné kamene, zbav nás od zlého. A nech na stole máme dostatok [...]
bubak no , niečo no tam talente ...
martins To zasa nie...len milujem ...
bubak vidíš to, čo som vravel, ...
martins Čo bolo krásne, v srdci ...
bubak smútok za všetkým, čo ...
Celá debata | RSS tejto debaty