Vietor so šálom okolo krku.
Zvláštne. Akosi mu je zima.
Deň zhasína svoje sviece.
Noc o vločkách sníva,
ako ja o tvojich rukách, mama.
Viem to sa stáva,
keď sa ľad láme napoly a to,
čo zo srdca pramení – slovo,
ktoré raní, nájdem v kameni…,
V tej chvíli sa stmieva,
hlboko, hlboko.
Ruže zovrú lupene,
ten zvláštny taj,
nevydajú svoju krásu,
tak sa maj.
Tie dni prebije mramor biely.
A hviezdy? Tie dávno skameneli.