Jeseň vyhodená na ulici,
zima jej bieli slzy od bolesti.
To je, keď zostarneš,
ostanú ti iba
fotokópie rodokmeňu,
ktorým nik neverí,
pár vrások do čela
a pocit, že si nepotrebný.
Iba chudobné vetvy,
ktoré jeseň pohládzala vánkom,
stali sa natrvalo stánkom
osamelých vtákov,
čo zobú z nich
dnes ráno biely srieň.