Pri plameni sviečky ruže taja dych.
Večer zhasína naším príbehom.
Dať bodku za všetkým.
Čakať kým veta bude holá,
a bolesť s nádychom rozlúčky.
Sú chvíle – tie nepotrebujú slová,
keď láska zrádza potichúčky.
Ráno na stole spadnuté lupene.
Dlane viac nespoznajú objatia.
Slzy, v ktorých sa láme bolesť
sa k svojmu prameňu nevrátia.