Kde sa vzala tá riava osamelých vtákov?
Do obilia vchádza žlté ráno pomaly.
To je tá pieseň Božia v speve vtákov,
ktoré ma k tebe drahá priviali.
Boh nemúti čisté vody.
Chce čítať súzvuk z našich pier.
Pozriem sa z okna, On povie.
Dávam ti lásku,
tak ju ber, tak ju ber.
Len ju nezraď!
Vždy si ju chráň!
Keď z neba zazrieš kvapky,
to slzami ďakuje ti moja stráň.