Vo vlaku

2. júna 2010, bubak, Nezaradené

Cez okno rýchlika

tma pretína unavené svetlo.

V kupé oproti sedí žena

s úsmevom ako sen.

Má bolero v očiach –

vo vlasoch včerajšie ráno

rozmenené na báseň.

Večer sa náhli na konečnú.

Žena je ako obrázok na reklamu

Súmrak si svieti zápalkami.

Hviezdy?Tie nikdy neklamú.

Všetko sa so mnou zmieta.

Vystúpim.

a zhasnem ako cigareta.