Počúvam ako vietor pradie
poéziu zjemných pavučín.
V sieti rozhojdané slnko
stúpa na Olymp,
zažína nebo slovom pre tvoje dlane.
Dopijem šálku kávy.
Vylejem sa zo spomienok
a pochopím každý tvoj breh.
Za oknami svitá.
Ruže sú bližšie k slnku
s vôňou pre teba.
Stačí škrtnúť a pochopíš.